Z dvoch trás na Baranec mám radšej tú zo Žiarskej doliny, cez Holý vrch. Najskôr sa ide veľmi dlho serpentínami cez les. Odtiaľ len dve miniatúry.
Pohľad na Liptovskú kotlinu, ktorá bola celý deň zaliata slnkom.
Ale hore to vyzeralo inak - najskôr mraky nad Tromi kopami a Baníkovom.
Baranec sa zachmúril a začali sa hromy-blesky objavovať. Prečkali sme pod
skalným previsom, odtiaľ je záber na dážď v Žiarskej doline.
Popŕchalo, ako keď sa kropí v kostole, celou cestou na Baranec aj pri zostupe
smerom na Smrek. Postupne dážď prestal. Takto to vyzeralo na hrebeni.
Noooo! Naraz som zočil kamzičiu rodinku, na svahu asi 100 metrov pod hrebeňom.
Podmienky na fotenie nevhodné, preto niektoré zábery nie sú kvalitné. Ale
výraz tváre a gracióznosť postoja to u nich zachytilo, dúfam :-) To bolo asi na celej túre to najlepšie, predtým som kamzíkov takto dôverne nevidel.
Ďalej, cestou do Žiarskeho sedla som sa venoval hlavne portrétom Ostrého
Roháča a pohybom hmly v jeho okolí.
Tiež Žiarske pleso sa rado dalo zachytiť z rôznych pohľadov :-)
Chodníček na Žiarsku chatu, vlahá jasná zeleň a vresovisko pri chodníčku.
Samotná chata, ledva sme stihli pivo a rýchlo na autobus. Pri starej ceste
(modrá značka) sa objavil takýto hľa pramienčok.
Túra to bola pekná, uznajte sami
Veľa fotiek tu chýba, hlavne pohľady na moje obľúbené Otrhance.
Aj to bude, inokedy :-)